SVIATOSTI

Sviatosti Nového zákona ustanovil Ježiš Kristus. Je ich sedem: krst, birmovanie, Eucharistia, pokánie, pomazanie chorých, posvätný stav a manželstvo. Tieto sviatosti sa týkajú všetkých etáp a všetkých dôležitých chvíľ života kresťana: dávajú životu viery kresťanov vznik a rast, uzdravenie a poslanie. V tomto je určitá podobnosť medzi etapami prirodzeného života a etapami duchovného života. (KKC 1210)

Sviatosť môže prijať iba živý človek, ktorý je náležite poučený a slobodne súhlasí s prijatím. Sviatosť nemožno udeliť mŕtvemu človekovi, ani zvieraťu, ani veci.

1. KRST

Krst je prvá a najpotrebnejšia sviatosť, ktorou sa človek oslobodzuje od hriechov, stáva Božím dieťaťom a členom Kristovej Cirkvi. Krst vtláča človekovi do duše nezmazateľný znak.

 “Svätý krst je základom celého kresťanského života, vstupnou bránou do života v Duchu, ako aj bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Krstom sme oslobodení od hriechu a znovuzrodení ako Božie deti, stávame sa Kristovými údmi, sme začlenení do Cirkvi a dostávame účasť na jej poslaní. A tak sa krst správne a vhodne definuje ako sviatosť znovuzrodenia skrze vodu v slove.” (KKC 1213)

Podľa Kódexu kánonického práva musí krstný rodič spĺňať:

• aby dovŕšil šestnásty rok života
• aby bol katolík, ktorý už prijal sviatosť birmovania a najsvätejšiu Eucharistiu, a viedol život primeraný viere a úlohe, ktorú má prijať
• nesmie byť postihnutý nijakým kánonickým trestom, nesmie byť rozvedený, nesobášený v kostole, nesmie žiť vo voľnom zväzku (ako druh a družka) …;
• aby nebol otcom alebo matkou krstenca
• pokrstený, ktorý patrí do nekatolíckej ekleziálnej spoločnosti, sa má pripustiť jedine spolu s katolíckym krstným rodičom, a to iba ako svedok krstu (porov.kán.874)

Krst sú povinní prísť zahlásiť rodičia dieťaťa osobne (aspoň jeden rodič) na farskom úrade. Potrebné je so sebou priniesť rodný list dieťaťa a krstné listy krstných rodičov (ak boli pokrstení v inej farnosti). Rodičia sú povinní postarať sa, aby ich dieťa bolo pokrstené čím skôr, v prvých týždňoch života.

2. BIRMOVANIE

Birmovanie je sviatosť v ktorej pokrstený dostáva dar Ducha Svätého, aby ho dokonalejšie spojil s Cirkvou, aby sa stal svedkom Ježiša Krista a aby bol schopný slovom i skutkom brániť a šíriť vieru.

„Birmovanie zdokonaľuje krstnú milosť. Je to sviatosť, ktorá dáva Ducha Svätého, aby nás hlbšie zakorenil v Božom synovstve, pevnejšie včlenil do Krista, posilnil naše spojenie s Cirkvou, väčšmi nás zapojil do jej poslania a pomáhal nám vydávať svedectvo o kresťanskej viere slovom, ktoré sprevádzajú skutky.“ (KKC 1316)

Sviatosť birmovania sa v našej farnosti vysluhuje raz za päť rokov a môžu k nej pristúpiť žiaci 7. základnej školy až  2. ročníka strednej školy. Môže ju prijať ten, kto je pokrstený, kto sa z vlastného rozhodnutia chce stať dospelým kresťanom, chce si posilniť svoj vzťah s Bohom a s Cirkvou a chce k tomu prijať pomoc a silu Ducha Svätého. Podmienkou prijatia sviatosti birmovania je absolvovanie prípravy, účasť na nedeľnej svätej omši a prikázaných sviatkoch, mesačné sväté spovede a zodpovedné absolvovanie náboženskej výchovy v škole. Pre birmovného rodiča platia tie isté podmienky ako pre krstného rodiča (viď sviatosť krstu). Odporúča sa, aby birmovným rodičom bol krstný rodič.

3. EUCHARISTIA

Najvznešenejšou sviatosťou je najsvätejšia Eucharistia, v ktorej sám Kristus Pán je prítomný, obetuje sa a je prijímaný a ktorou Cirkev ustavične žije a rastie. Eucharistická obeta, pamiatka smrti a zmŕtvychvstania Pána, v ktorej obeta kríža naveky pretrváva, je vrcholom a prameňom celého kultu a kresťanského života, ňou sa naznačuje a uskutočňuje jednota Božieho ľudu a dovršuje budovanie Kristovho tela. Ostatné sviatosti a všetky cirkevné diela apoštolátu totiž súvisia s najsvätejšou Eucharistiou a sú na ňu zamerané. (Kán. 897) 

Príprava na prvé sväté prijímanie v našej farnosti prebieha každý rok a pozostáva zo školskej katechézy, ktorej sa zúčastňujú deti tretieho ročníka základnej školy. Súčasťou prípravy je okrem pravidelnej sv. omše v nedeľu a prikázaný sviatok aj účasť svätej omši v týždni.

• Kto chce prijať Ježiša Krista v eucharistickom prijímaní, musí byť v stave milosti. Kto si je vedomý ťažkého hriechu, bez predchádzajúcej sviatostnej spovede nesmie prijímať Pánovo telo, ak nie je na to vážny dôvod a niet príležitosti vyspovedať sa; v tomto prípade si musí byť vedomý, že je povinný vzbudiť si úkon dokonalej ľútosti, ktorý zahŕňa predsavzatie čo najskôr sa vyspovedať.
• Kto najsvätejšiu Eucharistiu už prijal, môže ju v ten istý deň prijať po druhý raz iba pri účasti na celej svätej omši.
• Veľmi sa odporúča, aby k svätému prijímaniu pristupovali veriaci v samom Eucharistickom slávení; mimo svätej omše sa im však má vyslúžiť, keď ho z oprávneného dôvodu žiadajú, pri zachovaní liturgických obradov.
• Kto chce prijať najsvätejšiu Eucharistiu, má sa aspoň jednu hodinu pred svätým prijímaním zdržiavať akéhokoľvek pokrmu a nápoja iba s výnimkou vody a liekov.
• Tí, čo sú pokročilého veku a trpia nejakou chorobou, ako aj tí, ktorí ich opatrujú, môžu prijať najsvätejšiu Eucharistiu, hoci v predchádzajúcej hodine niečo požili.
• Každý veriaci po prvom prijatí najsvätejšej Eucharistie je povinný aspoň raz do roka pristúpiť k svätému prijímaniu. Toto prikázanie sa musí splniť vo veľkonočnom období, ak sa z oprávneného dôvodu nesplní v priebehu roka v inom čase.

   

  Aby sa najsvätejšia Eucharistia mohla vysluhovať deťom, vyžadujú sa od nich dostačujúce vedomosti a dôkladná príprava, tak aby primerane svojim schopnostiam chápali Kristovo tajomstvo a s vierou a nábožne mohli prijímať Pánovo telo. Je povinnosťou predovšetkým rodičov a ich zástupcov, ako aj farára sa postarať, aby sa deti po dosiahnutí používania rozumu náležite pripravili a čo najskôr sa po predchádzajúcej sviatostnej spovedi posilňovali týmto božským pokrmom

4. ZMIERENIE

Veriaci, ktorí vo sviatosti pokánia vyznávajú hriechy zákonnému vysluhovateľovi (kňazovi), ľutujú ich a majú predsavzatie polepšiť sa, rozhrešením dostávajú od Boha odpustenie hriechov.

„Hriech je predovšetkým urážkou Boha, prerušením spoločenstva s ním. Zároveň narúša spoločenstvo s Cirkvou. Preto obrátenie prináša súčasne Božie odpustenie a zmierenie s Cirkvou, čo liturgicky vyjadruje a uskutočňuje sviatosť pokánia a zmierenia.“ (KKC 1440) 

Sviatosť zmierenia je naším návratom k milosrdnému Bohu. Vyžaduje si zodpovednú prípravu a úprimnú ľútosť.

Duchovné účinky sviatosti pokánia sú:

• zmierenie s Bohom, ktorým kajúcnik znovu získava milosť;
• zmierenie s Cirkvou;
• odpustenie večného trestu, ktorý si človek zaslúžil za smrteľné hriechy;
• odpustenie, aspoň čiastočné, časných trestov, ktoré sú následkami hriechov;
• pokoj a spokojnosť svedomia a duchovná útecha;
• vzrast duchovných síl pre kresťanský boj.

5. POMAZANIE CHORÝCH

Pomazanie chorých, ktorým Cirkev nebezpečne chorých veriacich odporúča trpiacemu a oslávenému Pánovi, aby im uľavil a ich spasil, sa udeľuje pomazaním olejom a vyslovením slov, predpísaných v liturgických knihách.

„Sviatosť pomazania chorých má za cieľ udeliť osobitnú milosť kresťanovi, ktorý prežíva ťažkosti spojené so stavom ťažkej choroby alebo staroby.“ (KKC 1527)

Kto môže prijať sviatosť pomazania chorých?

Pomazanie chorých sa môže vyslúžiť veriacemu, ktorý sa po dosiahnutí používania rozumu pre chorobu alebo starobu začína ocitať pre chorobu v nebezpečenstve.

Veriaci , ktorý dosiahol „ vek používania rozumu“ je podľa Kánonického práva človek, ktorý zavŕši 7. rok života.

Pod podmienkou „ocitať sa pre chorobu v nebezpečenstve“ sa myslí na nebezpečenstvo smrti. Sviatosť pomazania chorých má teda právo prijať veriaci, ktorý ochorel na takú chorobu, pri ktorej je vážne nebezpečenstvo smrti.

• Byť „pre starobu v nebezpečenstve“ znamená rovnako nachádzať sa v nebezpečenstve smrti. Sviatosť pomazania chorých môže prijať veriaci, ktorý dôsledkom staroby, značne upadá na sile alebo má viac ako 75 rokov.
• Táto sviatosť sa môže opakovať, ak chorý po vyzdravení znova upadol do ťažkej choroby alebo ak sa počas trvania tej istej choroby nebezpečenstvo stáva vážnejším.
• Pomazanie chorých sa nemá udeliť tým, ktorí tvrdošijne zotrvávajú v zjavne ťažkom hriechu.
• Pred pomazaní chorých treba pristúpiť k sviatosti zmierenia ( nemusí to byť v deň prijatia sv. pomazania chorých) a po prijatí pomazania chorých tiež pristúpiť k sv. prijímaniu.
  
  
  6. KŇAZSTVO
  

Posvätný stav (Ordo) je sviatosť, vďaka ktorej sa poslanie, ktoré Kristus zveril svojim apoštolom, naďalej vykonáva v Cirkvi až do konca čias. Je to teda sviatosť apoštolskej služby. Zahŕňa tri stupne: stupeň biskupov (episkopát), kňazov (presbyterát) a diakonov (diakonát)  (KKC 1536).

 „Posvätnú vysviacku platne prijíma jedine pokrstený muž.“ Pán Ježiš si vyvolil mužov, aby vytvoril zbor dvanástich apoštolov, a apoštoli urobili to isté, keď si vyvolili spolupracovníkov, ktorí mali po nich nastúpiť v ich poslaní.  Kolégium biskupov, s ktorými sú kňazi spojení v kňazstve (in sacerdotio), sprítomňuje a aktualizuje až do Kristovho návratu zbor Dvanástich. Cirkev si je vedomá, že je viazaná touto voľbou samého Pána. Preto vysviacka žien nie je možná. (KKC 1577)

Sviatosť kňazstva udeľuje biskup vkladaním rúk a modlitbou pri kňazskej vysviacke. Sviatosť kňazstva udeľuje kňazskú moc, Božiu milosť a nezmazateľný znak, ktorý spôsobuje, že kňaz je kňazom naveky. Z Kristovho ustanovenia sú tri stupne kňazstva:

• Biskup má plnosť kňazskej moci. Je nástupcom apoštolov.
• Kňaz je spolupracovník biskupa a jeho sprítomňovateľ medzi veriacimi.
• Diakon je pomocníkom biskupa a kňazov.

Poslaním kňaza je:

• hlásať evanjelium;
• prinášať obetu svätej omše;
• vysluhovať sviatosti;
• modliť sa za ľudí a požehnávať ich.

7. MANŽELSTVO

“Manželskú zmluvu, ktorou muž a žena vytvárajú medzi sebou celoživotné spoločenstvo, zamerané svojou prirodzenou povahou na dobro manželov a na plodenie a výchovu detí, povýšil Kristus Pán medzi pokrstenými na hodnosť sviatosti.” (KKC 1601)

Záujemcovia o prijatie sviatosti manželstva musia zahlásiť svoje rozhodnutie a spísať zápisnicu najmenej šesť mesiacov dopredu. V prvom rade je potrebné zahlásiť termín sobáša. Sobášna zápisnica môže byť spísaná len na základe žiadosti o uzavretie manželstva, ktorú si snúbenci podávajú na matrike (obecnom úrade) v Lokci. K tomu sú potrebné občianske preukazy a rodné listy.

K zápisu na fare je potrebné priniesť krstné listy snúbencov (ak nie sú pokrstení u nás) a zápisnicu zo štátnej matriky. Aby mohlo byť u zavreté sviatostné manželstvo, snúbenci musia byť pokrstení katolíci, pobirmovaní, pristupovať k sv. prijímaniu a žiť kresťanským spôsobom života. V opačnom prípade sa vyžaduje povolenie diecézneho biskupa. Pred sobášom je potrebné absolvovať predmanželskú prípravu podľa dohody s kňazom na farskom úrade. V ponuke sú aj predmanželské kurzy víkendovou formou. Prihlásiť sa tam môžete prostredníctvom stránky www.domanzelstva.sk.