Hosana! chodí spolu s Ukrižuj ho!

Kvetná nedeľa pripomína častú dnešnú skúsenosť: cesta od ľudskej slávy k ľudskej nenávisti je taká krátka ako sprievod s bahniatkami k oltáru.

Pre Krista sa ľud zjednotil v radostnom vítaní v Jeruzaleme, ale o krátky čas sa zjednotil aj v nenávistnom kráčaní na Kalváriu. Pre Dávidovho Syna zrezal najkrajšie palmové ratolesti a zložil mu ich k nohám, no nemal problém zložiť k jeho nohám aj drevo kríža. Pre požehnaného Kráľa bol schopný prestrieť svoje plášte na zaprášenú cestu, ale o pár dní po poslednej ceste s krížom mu zobral aj spodný odev.

Dokázal z celého srdca volať: Hosana!, ale rovnako aj z celého hrdla kričať: Ukrižuj ho!

Koľko podobných Kvetných nedieľ videl už tento svet? Až príliž veľa. Jedna z nich sa možno ukrýva aj v našom srdci. Keď nás kedysi život vyniesol na svojom  "oslovi"  až kdesi vysoko a ďaleko a dával nám najavo, ako nás potrebuje, akí sme užitoční, dôležití, priam nenahraditeľní. O krátky čas sme zbadali, že cesta slávy sa rýchlo skončila, stratili sme nielen svojich obdivovateľov, ale zobrali nám aj  "osla",   ktorý nám bol iba zapožičaný. Čo už...

Kresťania, prosím, zjednoťme sa!

Paradox  Vianoc

"Všetci sa rodíme, aby sme žili," píše Fulton J. Sheen v Živote Krista, " len Boží Syn sa narodil, aby prišiel zomrieť. Smrť bola cieľom jeho života, poklad, ktorý hľadal." Ježiš sa narodil, aby svojou smrťou premohol našu smrť, a tak už v jeho narodení cítime závan aj pre nás do večnosti otvoreného neba. Vďaka Ježišovmu narodeniu život nekončí hrobom - aj to vysvetľuje neustále fascinujúcu silu Vianoc.

Ježišovo narodenie sprevádzalo množstvo paradoxov. Krásne ich vystihuje už spomínaný Fulton J. Sheen.

Keď sa Mária pozrela na Dieťa vo svojom náručí, pozerala sa "dole" na nebo. V najšpinavšom mieste na svete - v maštali - sa narodila Čistota. On, ktorého neskôr umučili ľudia, správajúci sa ako zvieratá, sa narodil medzi zvieratami. On, ktorý o sebe povedal, že je  "živým chlebom, ktorý zostúpil z neba", bol uložený do jasieľ, do ktorých sa dáva pokrm. Pred stáročiami sa Židia klaňali zlatému telaťu a Gréci oslovi. Ľudia sa pred nimi skláňali ako pred bohmi. Teraz je tu prítomný aj vôl, aj osol a skláňajú hlavu pred svojím Bohom, aby vykonali nápravu.

Boží Syn bol pozvaný, aby ako človek vstúpil do sveta zadným vchodom. Vyhnaný zo zeme, narodil sa pod jej povrchom. V určitom zmysle bol prvým "jaskynným človekom", zaznamenaný v našej histórií. Tam otriasol zemou až od základov. Narodil sa v jaskyni a preto každý, kto ho chce uzrieť, musí sa skloniť. Úklon je znakom pokory. Pyšní sa odmietajú skloniť a preto im Boh uniká. Ale tí, ktorí sklonia svoje ego a vstúpia, zistia, že nevošli do jaskyne, ale do nového vesmíru, v ktorom dieťa sedí v lone matky a v rukách drží svet.

Jasle a kríž sú dva protipóly Spasiteľovho života! Prijal jasle, lebo v hostinci nabolo miesto. A prijal kríž, lebo ľudia vyhlásili: " Tohto nechceme za kráľa." Nechcený pri príchode na svet, odmietnutý pri odchode z neho, na začiatku vložený do cudzích jasieľ a na konci do cudzieho hrobu. Po narodení ho zavinuli do plienok, do hrobu ho tiež uložili v plátne - odev je symbolom ohraničenosti, ktorou potlačil svoje božstvo, keď na seba vzal podobu človeka. Už vtedy niesol svoj kríž - jediný kríž, ktorý unesie aj dieťa, a to kríž chudoby, vyhnanstva a ohraničenosti. Už vtedy plnil odkaz, ktorý spievali anjeli na betlehemských vŕškoch: "Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán." Božie Dieťa tu našli dve kategórie ľudí: pastieri a mudrci, prostí a učení: tí, čo vedeli, že nevedia nič a tí, čo vedeli, že nevedia všetko. Dokonca ani Boh nemôže povedať pyšnému čokoľvek. Iba pokorní môžu nájsť Boha!

V chudobnom Dieťati, ktoré s chudobnými obetnými darmi priniesli chudobní ľudia, Simeon objavil bohatstvo sveta. Reakcia človeka na Božiu prítomnosť bude skúškou: buď vyvolá odpor sebcov, alebo ich podnieti k obnove a zmŕtvychvstaniu. Kristus nemôže vojsť do srdca bez toho, aby ho neočistil a nerozdelil, v jeho prítomností srdce odhalí svoj postoj k dobru a svoj postoj k Bohu. Pôsobil ako slnko, ktoré keď svieti na vosk, robí ho mäkkým a keď svietí na blato, robí ho tvrdým. Dieťa priľlo umrieť, nie žiť, lebo jeho meno bolo "Spasiteľ".

Čo je za falošným obvinením Milana Chautura

https://blog.postoj.sk/36562/co-je-za-falosnym-obvinenim-milana-chautura

-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-

To je Boh - prezentácia

Za koho ma pokladajú ľudia?  /kňaza/

 /Anketa/

Ak kňaz hovorí ako teológ, veriaci sa sťažujú, že mu nikto nerozumie. Ak hovorí jednoducho, asi mu chýba inteligencia.

Ak sa venuje sociálnym problémom, kritizujú ho, že podporuje lenivcov. Ak sa stretáva s bohatými, istotne si ho kúpili.

Ak sa vyjadruje k politickým otázkam, vnucuje ľuďom svoje názory. Ak sa nevyjadruje k politike, kryje nemorálnosti.

Ak krstí a sobáši každého, zneucťuje sviatosti. Ak je náročný na veriacich a prísny, správa sa ako diktátor.

Ak hovorí o Slovensku je nacionalista. Ak o ňom nehovorí, je vykorenený.

Ak verí všetkým mariánskym zázrakom, je zoženštený. Ak im neverí, nemá rád Pannu Máriu.

Ak podporuje farské spoločenstvá, nemá rád všetkých farníkov. Ak nepodporuje spoločenstvá, ničí charizmy veriacich.

Ak moralizuje – káže o hriechu, diablovi a pekle, patrí do minulosti. Ak nemoralizuje, je liberál.

Ak spolupracuje s farskou radou, dáva sa vodiť za nos. Ak s ňou nespolupracuje, je individualista.

Ak je mladý, nemá skúsenosti. Ak je starý, mal by odísť do dôchodku....

 To je anketa spravená vo Francúcku, ako ľudia "hovoria" o kňazoch. Ja som si myslel, že bola spravená na Slovensku - v našom okolí.

Pred mojím priateľom sa nemusím ospravedlňovať, nemusím sa obhajovať, nemusím nič dokazovať, pri ňom nachádzam pokoj, /Antoine De Saint-Exupéry/

"Mám radšej hru chlapcov na dvore s jednou spoločnou loptou, než veľký šampionát na slávnom štadióne, ale namočený do korubcie." - napísal s. otec Franrišek.

Kým muž opravoval  auto jeho syn zobral do ruky kameň a poškriabal auto.
Muž chytil svojho syna a zo zúrivosti mu viackrát udrel po ruke nevšimnúc si, že ho bije francúzskym kľúčom.
Chlapček je v nemocnici.... stratil všetky svoje prsty kvôli zlomeninám.
Keď sa chlapček spýtal svojho otca uboleným pohľadom: - Otec, kedy mi znova narastú prsty?
Otec poznávajúc závažnosť situácie nebol schopný nič povedať.
Išiel naspäť k svojmu autu a viackrát do neho kopol. Rozhorčený si sadol pred auto a pozeral sa na škrabance.
Chlapec napísal: " ĽÚBIM ŤA, OCKO!"
Veci sú na používanie, ľudia sú na milovanie!
Problém v dnešnom svete spočíva v tom, že ĽUDIA SÚ POUŽÍVANÍ A VECI SÚ MILOVANÉ! Preto stojí ľudstvo tam, kde je.

Na všetko človek príde časom, čo stratil a čo získal, že jazvy na duši a srdci nie sú slabosťou, ale odrazom toho, že nám niekedy na niečom veľmi záležalo...

Keď už človek raz je, tak má dbať, aby bol, a keď dbá, aby bol, a je, tak má byť tým, čím je a nie tým, čím nie je, ako to v mnohých prípadoch je... Jan Werich



Ľahko je zrúcať dom, ťažšie je ho postaviť. Ľahšie je kritizovať, ťažšie je konať. Ak všetok čas premarníme na kritizovanie, nezostane nám čas na činnosť.

Keď sa pýtali Dalai Lamu, čo ho na ľudstve najviac prekvapuje, odpovedal:
Ľudia.
Pretože obetujú zdravie, aby zarobili peniaze; potom obetujú peniaze, aby znovu získali zdravie; neskôr sa tak znepokojujú budúcnosťou, že si neužívajú prítomnosť, a tak nežijú ani v prítomnosti, ani v budúcnosti; žijú tak, akoby nikdy nemali zomrieť a zomrú bez toho, aby predtým žili

Všetci cítime, že to, čo robíme, je len kvapkou v oceáne. Ale z oceána ubudne, ak tam bude táto kvapka chýbať. /Matka Tereza/

Láska je prsteň a prsteň nemá koniec.






Múdry človek nemiluje preto,že z toho má prospech, ale preto,že nachádza šťastie v samotnej láske.


Cesta k uzdraveniu a zmiereniu nespočíva v našej snahe byť lepší než ostatní,ale v priznaní, že sme ako ostatní./Henri Nouwen/

Aby sme sa naučili hovoriť ľuďom pravdu,musíme sa naučiť hovoriť ju najprv sebe.--- Najväčšia veda a umenie je porozumenie.

Každý tvoj krok zanechá na ceste stopu, preto si dobre rozmysli kam pôjdeš a prečo.------ Nie každý, kto blúdi, je stratený.

Bohatstvo a chudobu nemajú ľudia v dome, ale v duši....

Smrť nie je iba bodkou, ale aj dvojbodkou. Smrť nie je iba výkričník, ale aj otáznik. -----Nie si to ty, kto nesie kríž, kríž nesie teba.

Neúspech nás učí, že porážka sa dá prežiť. Neúspech nie je hanba. Hanba je báť sa vstať a skúsiť znova.

Najkrajšou cestou, po ktorej môžeme kráčať tu na zemi, je, keď ideme jeden k druhému.........

Cesta do priateľovho domu nikdy nie je dlhá.



Kedykoľvek si myslíte, že máte úplnú pravdu, tak vás nevedie Boh, ale vy sa snažíte viesť Boha.

Sme stvorení pre vačšie veci, ako byť iba číslom na svete, nie sme tu pre tituly, pre tú či onú prácu. Boli sme stvorení, aby sme milovali a boli milovaní.

Boh nemá nič proti slobode každého z nás zvoliť si akúkoľvek cestu - preto namá ani zodpovednosť za to, kde dôjdeme.

Často sa nám zdá, že začiatok je ľahký. Ale najťažšie je začať znova.   .......................

Priateľ, je niekto, kto pozná pieseň v tvojom srdci a dokáže ti ju zaspievať, keď ty sám si už zabudol jej slova.....

Sme zvyknutí nato, že sa ľudia vysmievajú tomu, čomu nerozumejú.---------

Ako možno obstáť v pokušeniach: Bez dôvery v Generála nemožno vyhrať žiadnu bitku, bez ohľadu na množstvo vojakov a na množstvo zbraní.

 Len keď som zmierený so sebou, môžem rozmýšľať, ako zmieriť rozhádaných ľudí vo svojom okolí. Rozpoltení, nezmierení ľudia šíria rozpoltenosť okolo seba.

Náš život sa skladá zo samých príležitosti k láske. ------------
V loďke života niekedy nemôžeme riadiť smer vetra, ale môžeme prispôsobiť plachty.

Nikto nie je taký slabý, aby nemohol konať dobro.  ---------
Aj po zlej žatve je treba zasiať.

Nebudte na nič ,čo konáte naviazaní do takej miery, že by ste sa znepokojovali, či sa Vám to podarí.
Zverte to Bohu, nechajte ho vyniknúť.

Vaše slzy pozbierali anjeli a vložili ich do zlatého kalicha. Keď raz predstupíte pred Božiu tvár,
nájdete si ich.

Chcete, aby Vás nezarmucovala strata veci tohto sveta? Netúžte veľmi po tom, čo nemáte, a nemilujte
veľmi čo máte.

Láska nie je v nás prirodzene, nie je spôsobená našími skutkami, ale je Božím darom. Láska zo strany človeka je dokonalá vtedy, keď miluje, koľko môže.

Keď túžiš po láske, rozdávaj lásku. Keď chceš milosrdenstvo, buď milosrdný. Keď chceš mať priateľov, buď priateľ. Keď túžiš po kráse, zkrášľuj svet okolo pre iných.

Ste takí mladí, ako sa cítime . Ste takí silní , ako sa sami hodnotíte. Ste takí užitoční, ako ste o svojej užitočnosti presvedčení. Ste takí mladí, ako váš spôsob myslenia.