História
Mníšek nad Popradom – obec kopaničiarskeho typu sa nachádza na východe Slovenska v Prešovskom kraji v severnej časti Ľubovnianskej vrchoviny v doline potoka Hraničná a ľavom brehu rieky Poprad, ktorá tvorí hranicu s Poľskou republikou. Celková dĺžka hranice Mníška s PR je 17 km. Významné postavenie má hraničný priechod, ktorý bol obnovený v roku 1971, predovšetkým pre osobné motorové vozidlá. Najbližšie mesto nachádzajúce sa za hranicou, je mestečko Piwniczna, ktoré je od hraničného priechodu vzdialené 5 km. Mníšek nad Popradom je od okresného mesta Stará Ľubovňa vzdialená 15 km. Obec leží v najnižšej nadmorskej výške 382 m, ktorý sa nachádza pod kostolom, v mieste, kde rieka Poprad opúšťa územie Slovenskej republiky, tento bod je aj najnižší bod v okrese. Najvyššie položeným miestom v obci je trz. Petríkov vrch – 931,6 m.n.m. Priemerná ročná teplota je vyše 6 ºC. Na celkovej rozlohe 1793 ha žije 682 obyvateľov.
Prvá zachovaná písomná zmienka o obci pochádza z roku 1323, keď tu sídlili pustovníci (locus heremitoris). V blízkosti pustovne, ktorá ležala na ceste do Poľska, vznikla začiatku 14. storočia osada, ktorá tiež po pustovníkoch dostala názov HEREMITARIS, neskôr v roku 1364 HEREMITA a v roku 1786 bola premenovaná na MNISZEK.
Osada patrila k ľubovnianskemu panstvu, ktoré bolo v rokoch 1412 – 1722 zalohované spolu s ďalšími 13 spišskými mestami poľskému kráľovi Ladislavovi II. Jagielonskemu. V čase jej odovzdania do poľského zálohu v roku 1412 tu stála len prícestná krčma. Po návrate zo zálohu panstvo spravoval štát. Ešte v priebehu prvej polovice 16. storočia osadu dosídlili obyvatelia valalského pôvodu.
Koncom 16. a začiatkom 17. storočia sa na Ľubovnianskom panstve rozšírilo kopaničiarske osídlenie, ktoré spôsobilo, že aj v okolí Mníška vzniklo viacero osád (foľvarkov), ktoré predstavujú súčasné miestne častí obce: • Medzibrodie • Kače • Pilhov • Pilhovčík
V priebehu ďalších storočí si kopaničiari zachovali roztratenú sídelnú štruktúru, ktorú dokazujú ďalšie usadlosti z tohto obdobia:
Brestovky, Duláky, Jalovce, Kalembovka, Krendželuvka, Poľana, Poľana – Fidermáky, Przimiarky, Skalná, Staré Košare, Vyšné Fedorky a Vyšné Kurosi.
V súčasnosti sú už, žiaľ, mnohé z týchto lazov celkom vyľudnené.
Kostol Povýšenia sv. Kríža
K významným pamiatkam, ktoré môžete v Mníšku nad Popradom obdivovať je rímsko-katolícky kostol, postavený koncom 80. rokov 18. storočia. Chrám je zasvätený sviatku Povýšenia sv. Kríža, ktorý sa slávi 14. septembra, kde sa v tunajšej obci koná kresťanská slávnosť, tzv. „odpust“.
Je trojloďový pseudobazilikálny, postavený v pseudorománskom slohu s klasicistickými prvkami. Kostol bol počas veľkej povodne v roku 1813 zničený. Súčasný kostol bol obnovený v roku 1872.
Ozdobou interiéru kostola je obraz Ružencovej Panny Márie od J. Hanulu z roku 1883, ktorý je maľovaný olejom na plátne. Ďalším skvostom je obraz Povýšenia sv. Kríža z roku 1869 od viedenského maliara F.Staudingera, ktorý je taktiež olejomaľba na plátne. V kostole sa tiež nachádza súsošie Kalvária v barokovoklasicistickom slohu z konca 18. storočia. Je to polychrómová drevorezba. Na pomerne malé množstvo obyvateľov v našej obci bolo v tomto kostole doposiaľ vysvätených až 12 kňazov a 11 rehoľných sestier. Medzi známejších patria Mons. Andrej Imrich, rímskokatolícky pomocný biskup (Spišskej diecézy), generálny vikár a Mons. Peter Fidermák, farár, v tejto chvíli žijúci v Rusku, na Slovensku sa zapísal ako staviteľ kostolov, napr. Kostol vo Svite, Kanade, (pozn. Kanada dedina pri Svite).
Obecný erb
Vzhľadom na historický vývoj obce a jej zloženie z viacerých osád nebolo vhodné zvoliť za obecný symbol obsah iba jednej zo zachovalých pečatí. Obyvatelia si priali, aby každá jej časť našla v spoločnom erbe svoje vyjadrenie, pričom sa malo vychádzať z historických pečatí. Z heraldického hľadiska jej správnejšie, ak sa do erbu dostávajú iba symboly, a nie realistické postavy a výjavy. Preto sa zdalo byť prijateľné riešiť erb atribútmi postáv a sprievodnými figúrami, ktoré sa objavili v zachovaných pečatiach. Obec Mníšek nad Popradom má vlastný erb schválený Heraldickou komisiou MV SR používa od roku 1993. V modrom neskorogotickom štíte je strieborný listnatý strom kyjakovito zakončený a strieborná kopija. Nad nimi je zlatý kríž sprevádzaný po stránkach dvomi striebornými šesťcípymi hviezdami. V erbe sa nachádza 5 symbolov – t.j. 5 častí, z ktorých obec pozostáva: Mníšek, Kače, Medzibrodie, Pilhov a Pilhovčík.
Modrý štít – symbolizuje rieku Poprad, ktorá obcou preteká a okolo ktorej sa nachádzajú jednotlivé lokality obce.
Strom – kyjakovito zakončený, v erbe zastupuje obec Kače a je symbolom sv. Bonifáca – biskupa a mučeníka, ktorý patril k hlavným predstaviteľom rehole benediktínov a podľa legendy kyjakom vyvrátil strom pohanstva germánskych Fízov. Sv. Bonifác bol veľkým šíriteľom kresťanstva, ako aj jeho spolubratia – eremiti z rehole benediktínov, ktorých pustovňa sa v minulosti nachádzala aj na území Mníška.
Kopija – predstavuje sv. Juraja a v erbe zastupuje Pilhov.
Kríž – znázorňuje v erbe samotný Mníšek. Je symbolom kresťanstva, ale zároveň pripomína aj patrocínium kostola v Mníšku – Povýšenie sv. Kríža. Jeho zlatá farba v erbe zvýrazňuje odvodenie názvu obce.
Hviezdy – sú prevzaté z historickej pilhovskej pečate a v erbe zastupujú osady, ktoré v histórii nikdy nemali svoju vlastnú pečať, t. j. osadu Medzibrodie a časť obce Pilhovčík.
Rozloženie jednotlivých figúr v erbe upozorňuje na rozptýlenú sídlištnú štruktúru obce.
Zachované pečate obce
Pre tvorbu obecného erbu bolo dôležité nájsť k osadám, ktoré v súčasnosti tvoria obec, historické obrazové pečate. Je zaujímavé, že Mníšek žiadnu obrazovú pečať nepoužíval. Našla sa iba nápisová zo začiatku 20. storočia s maďarským textom „POPRÁD REMETE SZEPES VÁRMEGEY*1906*“, ktorej autorom bol známi rytec Ignác Felsenfeld. V roku 1885 si však dal rímskokatolícky farský úrad v Mníšku nad Popradom vyhotoviť pečiatku, v ktorej strede sa nachádzal kríž s vyžarujúcimi lúčmi. Upozorňovalo sa tým na patrocínium miestneho chrámu. Vlastnú obecnú pečať mali Kače a Pilhov. Sú oválneho tvaru o priemere 21 x 24 mm.
Pečať Kačeho má v strede pečatného poľa postavu mnícha nesúceho v pravej ruke strom zakončený miesto koreňov guľovito, resp. kyjakovito. Nevedno čo nesie v ľavej ruke. Stojí na pažití, z ktorej v ľavo od neho vyrastajú kríky. V kruhopise voskovej pečate je uvedené: „SIGILVM:KAZEGO:ANNO:1787“. Túto pečať obec používala ešte v druhej polovici 19. storočia.
Názov obce - vývin v rokoch 1773 – 1997
1323 Mníšek nad Popradom spiš. po 1877 pričl. o. Kače, Závodie (po 1863 pričl. o. Krendželovka, Medzibrodie); 1960 pričl. o. Pilhov.
Mníšek nad Popradom: 1786 Remete, Einsiedl, Mnissek, Mniszek, 1863–1902 Mnisek, 1907–1913Poprádremete, 1920 Mníšek nad Popradom
Kače: 1808 Kacse, Kácsfalu, Kacze, Kače, 1863–1877 Kácsfalu
Závodie: 1863–1877 Zavodze
Krendželovka: 1863 Krendzselovka
Medzibrodie: 1863 Medzibrodze
Pilhov: 1808 Pilyhó, Pilhof, Pilhow, 1863 Pilyho, 1873–1882 Pilhov, 1888–1913 Pilhó, 1920–1960 Pilhov