Ružencové spoločenstvo
Ruženec
Kto sa modlí ruženec, modlí sa k Bohu prostredníctvom Márie. Modliť sa ruženec znamená uvažovať spolu s Pannou Máriou o Ježišovom živote. Posvätný ruženec sa môžeme modliť kedykoľvek, napr. aj pri práci alebo na ceste.
História ruženca:
Modlitba ruženca patrí v kresťanskom novoveku medzi najrozšírenejšie modlitby rímskokatolíckej cirkvi. A napriek svojej dĺžke a napriek rozličným námietkam patrí aj medzi najobľúbenejšie pobožnosti. Ruženec vznikol vo vrcholnom stredoveku (v 12. stor.) ako “ľudový žaltár”, ako modlitba rehoľných bratov či sestier a jednoduchých ľudí, ktorí sa namiesto 150 žalmov modlili 150 otčenášov a neskôr 150 Zdravasov. Dnešnú podobu dostal ruženec v 14. a 15. storočí. V 14. stor. nemecký kartuzián Henrich Kalkar rozdelil mariánsky žaltár na desiatky kým tajomstvá z dejín spásy doň vložil ďalší nemecký kartuzián Dominik Pruský okolo r. 1420. Spočiatku bolo tých tajomstiev 50. Na klasickú podobu s pätnástimi tajomstvami upravil ruženec dominikán bl. Alain de la Roche (1428-1478), ktorý sa zaslúžil aj o veľké rozšírenie tejto modlitby. Jednoduchá recitatívno-meditatívna modlitba ruženca sa stala každodennou povinnosťou rehoľných bratov a sestier, ako aj ružencových spolkov – bratstiev. No stále viac prenikala aj do života jednotlivcov. Spĺňala všetky úlohy modlitby: ďakovnú, oslavnú, ale predovšetkým prosebnú. Ľudia sa obracali ku Kristovej Matke, aby sa prihovorila za šťastlivé vyriešenie naliehavých ťažkostí a za odvrátenie nebezpečenstva, ktoré presahovalo ľudské sily.
Tak to bolo v r. 1571, v čase kresťanskej námornej výpravy proti Turkom, ktorí predstavovali smrteľné nebezpečenstvo pre kresťanskú Európu. Vtedy ružencové bratstvá konali prosebné ružencové sprievody. Vo veľkej námornej bitke pri Lepante 7. októbra 1571 kresťanské vojsko pod vedením Juana d’Austria zvíťazilo nad Turkami a zlomilo ich moc na Stredozemnom mori. Vtedy pápež sv. Pius V. ustanovil na 7. októbra spomienku ”Panny Márie Víťaznej”, ktorú o poldruha roka neskôr nahradil liturgickou spomienkou Ružencovej Panny Márie. Spočiatku táto spomienka bola ľubovoľná, ale po víťazstve kresťanských vojsk pri Petrovom Varadine 15. augusta 1716 a po oslobodení ostrova Korfu pápež Klement XI. nariadil slávenie sviatku Ružencovej Panny Márie v celej Cirkvi. Pápež Lev XIII. vydal niekoľko apoštolských listov na podporu mariánskej úcty a osobitne modlitby sv. ruženca. V r. 1887 zvýšil liturgický stupeň sviatku Ružencovej Panny Márie a október zasvätil Panne Márii ako Kráľovnej sv. ruženca. Po pokoncilovej liturgickej úprave, ktorá silno zjednodušila liturgický kalendár, je siedmy október zaradený do cirkevného kalendára ako záväzná spomienka Ružencovej Panny Márie. Svätý pápež Ján Pavol II. 16. októbra 2003 vydal apoštolský list Rosarium Virginis Mariae, v ktorom zaviedol nových päť desiatkov ruženca tajomstvá svetla.
Ružencové spoločenstvo
Ružencové spoločenstvo, tzv. ruža, je združenie duchovne zjednotených veriacich, ktorí uctievajú Preblahoslavenú Pannu Máriu a modlitbou posvätného ruženca vyprosujú pre seba, cirkev a svet potrebné milosti a snažia sa o pokrok v kresťanskej dokonalosti. Jednu ružu tvorí 20 členov. Každý člen sa každodenne modlí jeden konkrétny desiatok ruženca, ktoré sa menia každý mesiac. Tak sa vytvorí reťaz desiatkov, teda celá ruža sa denne pomodlí celý ruženec v členení tajomstiev :
- radostný
- svetla
- bolestný
- slávnostný.
V našej farnosti v súčasnosti existuje deväť ruží. Väčšina z nich funguje na základe tradície, ktorá je v našej farnosti už dlhý čas zakorenená. Najväčšiu časť členov tvoria ženy.
Živý ruženec tvorí skupina dvadsiatich členov, takzvaná ruža. Určený člen - horliteľ ruže - je zodpovedný za rozdeľovanie a výmenu tajomstiev. Člen Živého ruženca sa každý deň modlí jeden desiatok posvätného ruženca za obrátenie hriešnikov, za živých a zosnulých členov Ružencového bratstva, rehoľu dominikánov a miestnu farnosť. K týmto úmyslom možno pridať aj ďalšie. Raz v mesiaci sa stretáva na spoločnej modlitbe posvätného ruženca s ostatnými členmi Živého ruženca, kde si vymenia ružencové tajomstvá.
Viac informácií o dominikánskom ružencovom bratstve nájdete tu: http://www.dmc.sk
Ruženec je najlepším prostriedkom na dosiahnutie cieľa: dobre sa modliť a správne žiť.
Pripomíname tiež, že všetci veriaci, ktorí sa pomodlia posvätný ruženec, môžu za obvyklých podmienok získať čiastočné alebo úplné odpustky.
- Ruža – Mária Imrichová
- Ruža – Dagmar Matfiaková
- Ruža – Helena Gumuláková
- Ruža – Bernadeta Živčáková
- Ruža – Helena Kuzmiaková
- Ruža – Tomáš Ščurka
- Ruža – Rudolf Dlugoš
- Ruža – Mária Kuzárová
- Ruža – Katarína Kuzárová